Európu čaká zaujímavá a zároveň aj trochu konfliktná jeseň, pretože na stole je rámcový rozpočet Únie na najbližších sedem rokov a spolu s ním mimoriadny balík určený na obnovu európskych ekonomík postihnutých dôsledkami pandémie Covid-19. No a s tým samozrejme súvisí aj príprava nášho národného plánu obnovy a reforiem.
Som si istý, že hľadanie dohody vo vládnej koalícii o politických prioritách a peniazoch nebude ani jednoduché, ani pokojné. A neprekvapilo by ma ani to, ak by poslanci Národnej rady prišli s požiadavkou zapojiť náš domáci parlament do rozhodovania o budúcich reformách ešte predtým, než ich Komisia v apríli definitívne schváli – podobnú ambíciu už totiž avizovali aj hlavné politické skupiny v Európskom parlamente.
No je tu aj návrh nástrojov na monitorovanie fungovania právneho štátu v členských štátoch EÚ vrátane automatických finančných sankcií. A aby to bolo ešte komplikovanejšie, A zdrojom konfliktu môžu byť aj návrhy na zavedenie nových vlastných zdrojov, čiže príjmov európskeho rozpočtu, jednoducho povedané, nových daní. A ďalší návrh na reformu azylového systému, čo znamená, že sa bude hovoriť aj o kvótach. Do toho určite prídu snahy o harmonizáciu opatrení proti šíreniu pandémie, ďalšie protesty proti noseniu rúšok a pravdepodobne asi sto iných vecí. Bude veselo.
Nuž a práve preto budem dnes hovoriť o niečom celkom inom – o knihe Luuka van Middelaara ktorá má názov “Alarums and Excursions” a o jeho myšlienke, že na európskej úrovni existujú dva typy rozhodovania: rozhodovanie o pravidlách a rozhodovanie o reakciách na neplánované a nečakané udalosti.
Nebudem hovoriť sám – mojím spoludiskutérom je Dalibor Roháč, zahraničnopolitický analytik, publicista a autor dvoch kníh, jednej o globalizme a druhej o Európskej únii.
Literatúra:
Luuk van Middelaar: Alarums and Excursions: Improvising Politics on the European Stage