Koronavírus ako argument v prospech európskej federácie

Koronavírus pripomenul nedokončenosť projektu Európa, riešením je posilnenie právomocí Únie a neskôr možno aj federácia.

Jedenásteho marca oznámil americký prezident pán Donald Trump, že na najbližších 30 dní Spojené štáty americké pozastavia cestovanie z Európy do USA:

“The European Union failed to take the same precautions and restrict travel from China and other hotspots.  As a result, a large number of new clusters in the United States were seeded by travelers from Europe. After consulting with our top government health professionals, I have decided to take several strong but necessary actions to protect the health and wellbeing of all Americans. To keep new cases from entering our shores, we will be suspending all travel from Europe to the United States for the next 30 days.”

Schengenský priestor

Zákaz cestovania z Európy do USA sa týka 26 európskych štátov, ktoré sú súčasťou schengenského priestoru bez hraničných kontrol. Ide o 22 členských štátov a 4 nečlenské: Švajčiarsko, Lichtenštajnsko, Island a Nórsko.  Čo sa týka členských štátov Únie, zákaz sa netýka Írska, ktoré si z historických dôvodov uplatňuje výnimku vo vzťahu ku členstvu v schengene. Rovnako sa netýka ani Chorvátska, Rumunska, Bulharska a Cypru, ktoré sa pri svojom vstupe do EÚ síce zaviazali, že časom vstúpia aj do schengenského priestoru, ale dodnes sa to nestalo.

Dôvody sú rôzne. Cyprus je rozdelený a sú tam navyše aj dve britské vojenské základne, ktoré sú suverénnym územím Spojeného kráľovstva. V prípade Bulharska a Rumunska Európska komisia aj Parlament opakovane odporučili ich prijatie do schengenského priestoru, ale niektoré členské štáty ich vstup dlhodobo blokujú kvôli obavám z korupcie a organizovaného zločinu.

No a nakoniec je tu Chorvátsko. Jeho prijatiu do schengenského priestoru bráni v prvom rade slovinské veto kvôli nevyriešenému sporu o hranicu. Potom sú tu obavy niektorých ďalších členských štátov Únie, že  Chorvátsko má rovnaké spory aj s ďalšími susednými štátmi. No a nakoniec sa ako problém javí  aj dvojité občianstvo bosenských Chorvátov, ktorí by vďaka nemu po vstupe Chorvátska do schengenu mohli s chorvátskym pasom voľne cestovať po celej Únii napriek tomu, že Bosna a Hercegovina ešte dlho nebude členom EÚ.

Ale to bola len taká malá odbočka.

Vonkajšia hranica nás definuje

To podstatné, o čom chcem dnes hovoriť, je jedna veta, ktorá odznela v citovanom príhovore amerického prezidenta:

“The European Union failed to take the same precautions and restrict travel from China and other hotspots.”

“Európska únia neprijala rovnaké bezpečnostné opatrenia a neobmedzila cestovanie z Číny a iných rizikových oblastí.”

 Tam, kde väčšina občanov aj politikov v členských štátoch Únie nedokážu vidieť nič iné len stromy, americký prezident vidí les. Totiž ak raz máme v Európe spoločnú európsku vonkajšiu hranicu, ktorá nás oddeľuje od ostatného sveta, a žiadne, respektíve len administratívne hranice medzi jednotlivými štátmi, potom je nielen logické, ale aj nevyhnutné, aby sme dokázali na európskej úrovni robiť rozhodnutia týkajúce sa ochrany tejto hranice – napríklad aj pred nákazou.

Európska reakcia

Reakcia európskych inštitúcií bola veľmi rýchla a veľmi stručná. Spoločné stanovisko predsedníčky Európskej komisie a predsedu Európskej rady oznámil na pravidelnej tlačovej konferencii pán Eric Mamer, hlavný hovorca Európskej komisie:

Hovorca Európskej komisie Eric Mamer

Výzva ku spolupráci, ohradenie sa voči jednostrannému kroku a vyhlásenie, že Únia vo veci vírusu koná. To bolo všetko. A niet sa čomu čudovať, pretože viac jednoducho ani nebolo možné povedať. Európa totiž naozaj v krízových situáciách, ako je táto, nefunguje najlepšie.

Je to ako s eurom: menová únia nebude nikdy dobre fungovať bez fiškálnej únie a európskeho ministerstva financií. Podobne schengenský priestor a s ním spojená sloboda pohybu po území celej EÚ nebude nikdy dobre fungovať bez federálneho orgánu výkonnej moci, ktorý dokáže nielen prijímať rozhodnutia, ale ich aj realizovať.

Pán prezident Trump vo svojom prejave v Oválnej pracovni Bieleho domu hovoril o “rovnakých bezpečnostných opatreniach”. Myslí tým to, že Spojené štáty americké ešte 31. januára obmedzili vstup na svoje územie pre občanov tretích krajín, ktorí krátko predtým navštívili Čínu a Irán. O niečom podobnom diskutovali aj ministri zdravotníctva EÚ na mimoriadnom zasadnutí Rady, ktoré sa uskutočnilo 13. februára, čiže len o dva týždne neskôr. Dva dni pred zasadnutím server Euractiv napísal, že niektoré členské štáty by chceli zakázať dopravu z Číny do Únie, zatiaľ čo iné sa obávajú, že prípadné uzavretie hraníc by malo vážne ekonomické a iné dopady. V oficiálnych záveroch zo zasadnutia však o žiadnom obmedzení cestovania nie je ani zmienka. Obsahujú len výzvu k členským štátom, aby prijali opatrenia, citujem:

“na úzku a rozšírenú spoluprácu medzi členskými štátmi, aby sa zabezpečila účinnosť všetkých opatrení, vrátane, ak to bude potrebné, opatrení týkajúcich sa cestovania, pri zachovaní voľného pohybu v rámci EU, aby sa zabezpečila optimálna ochrana ľudského zdravia a zvýšilo povedomie širokej verejnosti o ochorení COVID-2019” (koniec citátu).

Akože, znie to hrozne neakčne, formalisticky a prázdne. Človeku až napadne, že to je určite nejaký hoax, ktorý šíria nepriatelia Európskej únie. Ale treba povedať, že som zacitoval špeciálne len tú časť, ktorá je zjavne výsledkom kompromisu a tým pádom je to guľáš, do ktorého si každý niečo pridal. V tom istom dokumente sa však dajú nájsť aj zmysluplné požiadavky a odporúčania, ktoré sa týkajú konkrétnej praktickej spolupráce členských štátov a Komisie.

Slovenský minister neprišiel

Mimochodom, len pre zaujímavosť: len z troch členských štátov neprišiel na toto mimoriadne stretnutie k dôležitej téme minister alebo štátny tajomník: z Maďarska, Malty a – tušíte správne – zo Slovenska. Pán Pellegríni ako zastupujúci minister zdravotníctva mal 13. februára, dva týždne pred voľbami, iný program: ráno o 9.00 mal tlačovku, na ktorej prečítal nejaký odkaz domácej opozícii, a poobede sa išiel poprechádzať s maďarským premiérom pánom Orbánom k plotu na srbsko-maďarskej hranici. Pán štátny tajomník asi varil kávu.

No a tiež asi treba zobrať do úvahy aj dátum. V čase, kedy sa uskutočnilo toto zasadnutie a prijali tieto závery, bolo na celom svete okrem Číny vírusom nakazených ešte len 350 ľudí.

Kompetencie a zodpovednosť

Napriek tomu je z toho celého vidieť, že Európa nezaspala, naopak, začali sme tu o probléme hovoriť včas a pripravovať sa na možné riziká. Lenže kolektívne rozhodovanie členských štátov je jednoducho príliš ťažkopádne a pomalé. No sú to práve a len tieto členské štáty, kto môže rozhodnúť o zákaze vstupu občanov tretích krajín postihnutých vysoko infekčným vírusom na územie Únie. Nemôže to urobiť ani pani Stella Kyriakides, komisárka zodpovedná za oblasť verejného zdravia a bezpečnosť potravín, ani predsedníčka Komisie pani Ursula von der Leyen, ani predseda Európskej rady pán Charles Michel. Máme zdieľaný schengenský priestor, v ktorom slobodne cestujeme, žijeme, študujeme a pracujeme – a teda aj prenášame vírusy – no nemáme jednu autoritu, ktorá by mohla svojím rozhodnutím obmedziť vstup ľudí prichádzajúcich z rizikových oblastí do tohto priestoru.

Keď túto diskrepanciu medzi slobodou pohybu a schopnosťou účinne chrániť verejné zdravie vidia Spojené štáty americké, niet sa čo čudovať, že konajú tak, ako konajú. Naopak, boli by blázni, keby konali inak. Aký zmysel by malo, ak by obmedzili cestovanie z jedného štátu, keď vedia, že medzi jeho občanmi a ostatnými občanmi Únie neexistuje žiadna prekážka, ktorá by bránila šíreniu vírusu?

No, veľký asi nie.

To však neznamená, že Únia je zoči-voči koronavíru úplne bezmocná. Nielen preto, že Únia, to sú aj členské štáty, ktoré môžu prijímať množstvo opatrení na spomalenie šírenia víru a zároveň množstvo ďalších opatrení na to, aby ich zdravotnícke systémy dokázali zvládnuť očakávaný nápor chorých, keď ochorenie postihne väčšiu časť populácie.

Oblasť verejného zdravia je totiž spoločnou kompetenciou, o ktorú sa delia členské štáty s Úniou. Podľa článku 168 sa Únia v tejto oblasti zameriava, citujem:

“na zlepšenie verejného zdravia, prevenciu ľudských chorôb a ochorení, a odstraňovanie zdrojov nebezpečenstva pre telesné a duševné zdravie. Takéto postupy zahŕňajú boj proti najzávažnejším chorobám podporou výskumu ich príčin, prenosu a prevencie, ako aj zdravotnícke informácie a osvetu, monitorovanie závažných cezhraničných ohrození zdravia, včasné varovanie a boj proti nim” (koniec citátu).

Včasné varovanie

Únia tiež podporuje spoluprácu medzi členskými štátmi, jej koordináciu, ale môže tiež prijímať legislatívu týkajúcu sa monitorovania šírenia cezhraničných zdravotných hrozieb, včasného varovania pred nimi a tiež aj boja proti nim.

Vďaka tomu máme fungujúci system včasného varovania, ako aj mechanizmus na rýchle aktivovanie spolupráce medzi členskými štátmi a Komisiou. Ufrfľaný nespokojenec by si možno neodpustil poznámku, že zatiaľ čo spolupráca sa aktivuje do 24 hodín, procesy, ktoré sa tým spustia, nie sú zďaleka také rýchle. Musia sa zvolať sa experti, tí musia vypracovať odborné stanovisko a potom sa rokuje, diskutuje a dohaduje, až kým sa nakoniec neprijmú nejaké rozhodnutia – pričom väčšinu z nich nemôže vykonať Komisia, ale musia to urobiť zase len samotné členské štáty. Pretože, a to opäť citujem zo Zmluvy o fungovaní Európskej únie:

“Pri činnosti Únie sa rešpektuje zodpovednosť členských štátov za vymedzenie ich zdravotnej politiky, za organizáciu a poskytovanie zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti. Zodpovednosť členských štátov zahŕňa správu zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti, ako aj rozdeľovanie zdrojov, ktoré sú im pridelené.”

Čo robí Únia

To, čo v súčasnom právnom rámci nedokončenej európskej federácie môže Komisia ako výkonný organ Únie robiť, to aj robí. Predsedníčka Európskej komisie pani Ursula von der Leyen, tieto aktivity rozdelila do akýchsi troch pilierov – jeden je zdravotnícky, druhý sa týka mobility a tretí ekonomiky:

“The corona response team has basically three main pillars. The first pillar is the medical field. It includes topics from prevention and procurement. There are relief measures, information and foresight. It is always in close cooperation with ECDC and our European Medicines Agency. The second big and important column is the pillar that covers mobility, from transport to travel advice and also to the Schengen-related questions. The third pillar covers the economy. It is looking in-depth at various business sectors – such as tourism or transport, trade, but of course, it is also looking at the value chains and at the broader macro-economic picture we have. “

 Všetko sú to však len podporné aktivity, ktoré majú pomôcť členským štátom, pretože na viac Komisia pri súčasných zmluvách nemá – ani právomocí, ani peňazí. To treba pripomenúť vždy, keď niekto začne kritizovať Brusel, že robí málo, alebo dokonca nič.

Európsky projekt treba dobudovať

Koronavírus nám pripomenul, že práve v krízových momentoch sa ukazuje nedokončenosť celého európskeho projektu. Či už išlo o finančnú krízu, ktorá ukázala, že menová únia jednoducho potrebuje aj fiškálnu úniu, alebo o migračnú a súčasnú vírusovú krízu, ktoré obidve zvýraznili slabosť spoločných inštitúcií a z toho vyplývajúcu neschopnosť efektívne chrániť spoločný európsky priestor.

Túto nedostatočnosť je potrebné odstrániť – v opačnom prípade o Európsku úniu pod tlakom nepriaznivých okolností skôr či neskôr prídeme. A to by pre Slovensko ako malý štát bola pohroma naozaj existenčných rozmerov.

No pán Trump nám svojím rozhodnutím pripomenul ešte aj niečo iné: že bez ohľadu na to, čo si o tom myslíme, už dnes nás, teda Úniu, tí druhí berú ako jeden fungujúci celok. A od toho sa odvíjajú aj ich očakávania a nároky na nás. Už len aby sme sa s týmito nárokmi a očakávaniami stotožnili aj my sami.

Týmto sa na dnes s vami rozlúčim. Teším sa, že ste si našli čas na počúvanie a dúfam, že vás to bavilo. Ak sa vám môj podcast páčil, budem rád, ak Modrú vlnu odporučíte aj priateľom a známym. Ideálne tak, že link na podcast budete zdieľať na sociálnych sieťach, ale poteším sa aj vašej recenzii. Môžete tiež sledovať Modrú vlnu na twitteri alebo fejsbúku.

A ako vždy aj dnes znova zopakujem pozvanie na dialóg: Ak by ste chceli, aby v ďalšom diele podcastu zaznel aj váš hlas v podobe komentára alebo otázky, aj to sa dá jednoducho zariadiť. Na domácej stránke Modrej vlny, teda na adrese anchor.fm/peter-stach nájdete tlačidlo odkazovača, stačí už len mikrofón na telefóne.

Dopočutia o dva týždne!

 

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Scroll to top