Turecko, Kurdi a Európa

Dnešnou témou je invázia Turecka do severnej Sýrie z európskej – a slovenskej – perspektívy. Je to náročná téma a preto sa vôbec nečudujem, že zabrala väčšinu priestoru v dnešnej epizóde Modrej vlny.

Ale keďže verný poslucháč Tomáš nahral aj otázku týkajúcu sa zamestnávania v Európskej komisii, poviem pár viet aj k tomu. Ale naozaj len pár, pretože presné informácie sú k dispozícii priamo na stránkach Komisie

EPSO: https://epso.europa.eu/home_sk

Štatistiky o zamestnancoch:
https://ec.europa.eu/info/about-european-commission/organisational-structure/commission-staff_en#distribution-by-nationality-of-eu-institutions-staff

No a dnes mám pre vás po prvýkrát v histórii podcastu Modrá vlna pripravenú aj súťaž!

Takže poďme na to.

FAKTY

Najprv si zhrňme fakty:

  • Už v novembri 2017 sa turecký prezident pán Erdogan sťažoval americkému prezidentovi pánovi Trumpovi na snahy Kurdov vytvoriť si vlastný štát na území severného Iraku
  • V telefonáte prezident Trump sľúbil prezidentovi Erdoganovi, že USA prestanú dodávať zbrane sýrskym Kurdom
  • Toto rozhodnutie vtedy pre Washington Post komentoval bývalý americký veľvyslanec v Turecku takto: „Boj proti ISIS bola hlavná priorita, museli sme jej dať prednosť pred inými vecami. Teraz, keď sa skončil konvenčný boj, snažíme sa navrhnúť bigger policy, politiku so širším záberom. To nedokážeme bez Turecka. Je to čisto vec geografie. Ak chceme zostať v Sýrii, musíme zlepšiť vzťahy s Turkami.“ V tejto súvislosti veľvyslanec Jeffrey spomenul americkú snahu oslabiť ozbrojené jednotky podporované Iránom a teroristickú organizáciu Hizballáh, ktoré bojovali na strane sýrskych síl proti ISIS.
  • V decembri 2018 prezident Trump oznámil, že stiahne amerických vojakov zo Sýrie – v reakcii na tento nečakaný krok rezignoval americký minister obrany generál James Mattis
  • Oznámenie prišlo krátko po ďalšom telefonáte medzi americkým a tureckým prezidentom, v ktorom sa turecký prezident spýtal, prečo má USA v Sýrii stále približne 2000 vojakov aj po porážke Islamského štátu?
  • „You know what? Its yours. I am leaving“, odpovedal na to vtedy pán Trump
  • Pritom podľa denníka Washington Post ešte pár mesiacov predtým, v septembri minulého roka, vtedajší poradca prezidenta Trumpa pre národnú bezpečnosť pán John Bolton navrhol stratégiu založenú na neobmedzenej americkej vojenskej prítomnosti v Sýrii, ktorá mala tri časti: porážku Islamského štátu, vytvorenie novej sýrskej vlády a odchod Iránu. Prezident Trump vraj vtedy s touto stratégiou súhlasil.
  • Od toho momentu bola už len otázka času, kedy pán Trump nariadi úplné stiahnutie amerických jednotiek zo severnej Sýrie
  • V nedeľu 6 októbra obaja prezidenti telefonovali znovu. Následne Biely dom vydal vyhlásenie, že Turecko čoskoro uskutoční svoju dlho plánovanú vojenskú operáciu v severnej Sýrii a americké sily túto operáciu nepodporia, ani nebudú v dotknutej oblasti
  • Deklarovaným cieľom tureckej operácie je vyčistiť prihraničný pás územia široký 30 km a doňho presídliť 2 milióny z 3,6 milióna sýrskych utečencov, ktorí sa dnes nachádzajú v Turecku
  • Paradoxne, podobnú bezpečnostnú nárazníkovú zónu začali v septembri vytvárať Američania metódou postupných krokov, na základe dohody s tureckou aj kurdskou stranou: spoločné americko-turecké pohraničné hliadky, vytlačenie niektorých jednotiek sýrskych Kurdov z hraničného pásma a zničenie ich pohraničných opevnení
  • Výmenou za stiahnutie jednotiek Turecko súhlasilo s prevzatím zodpovednosti za všetkých zajatých bojovníkov ISIS v danej oblasti
  • Mimochodom, prvých viac ako 800 už stihlo utiecť
  • Ak to zhrniem: Turecko začalo hovoriť o vojenskej operácii už v roku 2017, ale až doteraz sa vždy ukázalo, že išlo len o blaf – keď americká strana necúvla, Turci nič neurobili
  • Teraz americký prezident cúvol – uveril tomu, že Turecko začne svoju vojenskú operáciu a nariadil stiahnutie vojakov, aby neprišlo k ozbrojenému konfliktu medzi dvomi NATO spojencami
  • Výsledkom je nový ozbrojený konflikt v Sýrii a preskupenie aliancií: Asadova vláda ponúkla pomoc sýrskym Kurdom proti Turkom, a to znamená vtiahnutie Ruska
  • Zároveň vzrástlo riziko, že sa na slobodu dostane 11.000 teroristov z IS, medzi ktorými je aj 2000 zahraničných, najmä európskych teroristov

Ako sa má zachovať Európa?

  • 2 otázky:
    • Má Európa niečo robiť?
    • Ak áno, čo?

Odpoveď na prvú otázku je podľa mňa ÁNO, z idealistických aj pragmatických dôvodov

  • Ohrozené sú životy nevinných ľudí, civilného obyvateľstva, žien a detí
  • Prvé správy potvrdili, že cieľmi tureckých síl sú aj nemocnice a civilné budovy
  • Pragmatické dôvody:
    • hrozba návratu teroristov IS ktorí sú občanmi EÚ, do Európy
    • posilnenie Asadovho režimu (ktorý zabíja a mučí vlastných občanov)
    • hrozba novej utečeneckej vlny do EÚ
    • posilnenie Ruského vplyvu v oblasti
  • Navyše, legitímne obavy, ktoré Turecko má zo silnejúcej kurdskej pozície v jeho bezprostrednom susedstve, je možné riešiť aj inak než vojenským úderom a etnickou čistkou rozľahlého územia

Odpoveď na druhú otázku, čo robiť, nie je pre Európu jednoduchá

  • Predovšetkým, toto je presne situácia, v ktorej treba pripomenúť to úžasné heslo, ktorým sa radi oháňajú všetci, ktorí zásadne odmietajú zachraňovanie ľudí na mori, alebo prerozdeľovanie utečencov medzi členskými štátmi, alebo poskytovanie azylu
  • Obľúbeným heslom týchto ľudí je „Problémy treba riešiť tam, kde vznikajú“
  • V tejto konkrétnej situácii je zjavné, aké prázdne a nezmyselné toto heslo je: Ako máme riešiť nový problém, ktorý práve vzniká v severnej Sýrii?
    • Vojenská pomoc nepripadá do úvahy – EU nemá vlastné expedičné sily, nie je vôľa ani armáda
    • a ani nikto z tých, ktorí tak radi hovoria o „riešení problémov tam, kde vznikajú“, by nesúhlasil s tým, aby sme do bojovej zóny poslali slovenských vojakov, lekárov, policajtov, charitatívnych pracovníkov
    • Navyše, vojenská pomoc Kurdom proti spojencovi v NATO (Turecko) je nemysliteľná
  • Obchodná vojna/blokáda/sankcie proti Turecku?
  • niečo podobné naznačil aj pán Trump cez Twitter, keď napísal, že ak Turecko nebude hrať podľa pravidiel, zničí jeho ekonomiku
  • Tu je možno dobré pripomenúť, že táto hrozba pána Trumpa nie je celkom prázdna – pred rokom v auguste už totiž ukázal, že niečoho podobného je schopný, keď zdvojnásobil clo na tureckú oceľ a hliník
  • Vzápätí prudko poklesla hodnota tureckej líry a naopak výrazne narástol vládny dlh v cudzích menách
  • zvýšenie cla bolo reakciou amerického prezidenta na neochotu Turecka prepustiť amerického pastora uväzneného za údajnú špionáž. Pastor bol nakoniec prepustený v októbri minulého roku, teda necelé dva mesiace po zvýšení cla
  • Napriek tomu bolo clo na oceľ a hliník z Turecka znížené na pôvodnú úroveň až v máji tohto roku
  • Predtým boli USA najväčším odberateľom tureckej ocele, po zvýšení cla sa znížil jej dovoz do USA o 38 percent
  • A teraz trochu perspektívy: v r. 2017 išlo do USA 5,3% všetkého tureckého exportu; to je menej, než Turecko vyviezlo do Talianska (5,6%); pritom do takého Nemecka smerovalo až 10% tureckého exportu a do Francúzska išlo 4,8%
  • Podľa údajov Európskej komisie je Turecko piatym najväčším obchodným partnerom EÚ
  • Zároveň je EÚ najväčším obchodným partnerom Turecka. V roku 2018 smerovala do EÚ polovica všetkého tureckého exportu
  • Ale treba povedať aj B: zatiaľ čo import tovarov z Turecka do Európy mal podľa posledných údajov hodnotu zhruba 77,2 mld EUR, export tovarov z Európy do Turecka bol približne v hodnote 76,1 mld EUR
  • To znamená, že Turci od nás kupujú tovar a výrobky v takmer rovnakej hodnote, ako nám predajú, takže prípadné sankcie alebo obchodná vojna by síce viac poškodili Turecko, ale určite by zasiahli aj nás
  • To špeciálne platí napríklad o Slovensku – viac ako 20% slovenského exportu do Turecka totiž tvoria automobily a automobilové diely, prevodovky, spaľovacie motory a pod.
  • Čiže tí, ktorí volajú po ekonomických sankciách voči Turecku by to mali robiť s vedomím, že takéto sankcie by mohli ľahko spôsobiť aj prepúšťanie v slovenských automobilkách
  • Celá problematika je však ešte omnoho zložitejšia, pretože hlavným problémom nie je aktívne alebo pasívne saldo vo vzájomnom obchode medzi EÚ a Tureckom, ale komplexná previazanosť ekonomík
  • Plus, Turecko je v colnej únii s Európskou úniou. Tá pokrýva všetky priemyselné produkty, ale nie poľnohospodárstvo, služby a verejné obstarávanie. Na poľnohospodárske produkty, uhlie a produkty z ocele sa vzťahujú bilaterálne dohody
  • Na toto si spomeňte vždy, keď budete na diaľnici predbiehať kamión s medzinárodnou registračnou značkou „TR“
  • Tým nechcem povedať, že ekonomický tlak je nesprávny nástroj tam, kde ide o ľudské životy
  • Skôr chcem povedať, že použitie tohto nástroja vyžaduje určitú obeť aj na strane toho, kto ho používa a toho si musíme byť vedomí skôr, než ho použijeme

Reakcia EÚ – to znamená hlavne odsudzujúce vyhlásenia, ale žiadne skutočné kroky ani hrozby – je mnohými ľuďmi (aj na Slovensku) vnímaná ako nedostatočná – vyvolala u mnohých nespokojnosť a kritiku

Vyčítajú EÚ nečinnosť a neschopnosť adekvátne reagovať

Je fascinujúce, že k tejto kritike sa hlásia asi najhlasnejšie tí, ktorí svojimi postojmi de facto priamo oslabili akcieschopnosť Únie vo vzťahu k Turecku

Vďaka ich obavám z utečencov a migrantov vznikla dohoda EÚ s Tureckom – EÚ platí Turkom, aby sa o utečencov postarali oni a nepustili ich k nám

A kvôli tejto dohode môže dnes turecký prezident pán Erdogan vydierať Európu a vyhlasovať, že ak predstavitelia EÚ označia jeho inváziu slovom invázia, Turecko otvorí dvere pre milióny ľudí do Európy

Mimochodom, ani vysoká predstaviteľka EÚ pani Mogherini vo svojom vyhláseni z 9. októbra, ani Rada ministrov zahraničných vecí EÚ včera slovo „invázia“ nepoužili. A my môžeme teraz špekulovať: Je príčinou skutočný strach na strane európskych štátov, že turecký prezident splní svoju hrozbu? Alebo ide o trik, ktorý umožňuje Európe kritizovať Turecko a zároveň pánovi Erdoganovi zachovať tvár pred domácim publikom?

Tí, ktorí sú tak zásadne proti prerozdeľovaniu migrantov, proti solidarite s nimi, dokonca aj proti dobrovoľnému zapojeniu sa ich štátov do pomoci tým štátom, ktoré čelia najväčšiemu migračnému tlaku, presne títo sú dôvodom dnešnej európskej bezmocnosti a neschopnosti konať

Strach ochromuje, ich strach dnes ochromuje Európu

A mňa už nebaví čítať tie ich úvahy, komentáre, statusy a komentáre na sociálnych sieťach, akože „Európa zase nič nerobí“ a podobne.

  • lamentujú, že Európa nemá armádu, ale keď to niekto vážne navrhne, kričia na poplach, že je to snaha oslabiť suverenitu národných štátov, centralizácia, federalizácia a ktovie čo ešte
  • lamentujú, že EÚ sa nezastane chudákov Kurdov, ale akonáhle turecký prezident pohrozí, že sem pošle 3 milióny utečencov, začnú kričať, že nechcú ani jedného, že je to bezpečnostná hrozba, že sú to teroristi, že sami máme málo – a prichádzajú s naivnými predstavami o strážení schengenskej hranice
  • hovorím naivnými, pretože ak sa z Turecka vydajú na pochod do Európy milióny ľudí, nie je možné ustrážiť žiadnu hranicu (zvlášť nie morskú, ktorá je medzi Tureckom a Gréckom) bez ostrej streľby na bezbranných ľudí v člnoch

Súčasná “turecká kríza” nás navyše v Európe zastihla vo veľmi zraniteľnom období

  • výmena Komisie
  • Brexit
  • Kombinácia týchto dvoch vecí znamená, že sme ešte menej akcieschopní a viac zraniteľní, ako inokedy

Akákoľvek akcia vyžaduje dohodu členkých štátov

Takejto dohode musí predchádzať nejaký konkrétny návrh

V EÚ je za návrhy zodpovedná práve Komisia

Odchádzajúca Komisia jednoducho nemá kapacitu otvárať si ďalší front, na ktorom by tlačila na členské štáty, aby prijali nejaké spoločné rozhodnutie

Pokus o prijatie návrhu rezolúcie BR OSN o tureckej vojenskej operácii v Sýrii bolo asi maximum toho, čo dnes dokážu členské štáty EÚ dosiahnuť

Ku spoločnému vyhláseniu 5 členov BR z EÚ (UK, FR, DE, PL, BE) po ukončení zasadnutia sa pripojilo aj Estónsko – otázka je, prečo nie aj ďalšie členské štáty EÚ; možno aj to o niečom vypovedá

Čiže, v severnej Sýrii sa dejú zlé veci

Nedokážeme ich ako Európania účinne a urýchlene zastaviť

Dokážeme ich odsúdiť a možno by sme našli aj spôsob, ako vytvoriť ekonomický tlak na toho, kto túto najnovšiu vlnu zlých vecí rozbehol, len to by malo negatívne dôsledky aj pre nás samotných

Ak sú dnes karty rozdané takto, potom možno to najrozumnejšie, čo môžeme urobiť, je pripraviť sa lepšie na to, aby sme spoločne dokázali znášať pravdepodobné dôsledky – napríklad ďalšiu vlnu nešťastných ľudí, ktorí utekajú pred zabíjaním

Medzi reakciami, ktoré som si všimol u slovenských politikov, mňa osobne práve z tohto dôvodu zaujal citát pani europoslankyne Lucie Ďuriš Nicholsonovej v tlačovej správe strany SaS.

Citujem:

“Musíme sa poučiť z minulosti a konečne sa dohodnúť na azylovej reforme EÚ. Inak opäť túto tému prenecháme populistom a konšpirátorom, ktorí budú strašiť migrantmi. Aj preto verím, že sa posunú rokovania o európskom vízovom informačnom systéme a príde k jeho schváleniu.“ (koniec citátu)

Vyzdvihujem ich preto, že práve SaS a jej predseda pán Sulík v minulosti tvrdo kritizovali každú snahu o reformu európskeho azylového systému, pretože tá vždy zahŕňala aj solidaritu so štátmi, ktoré čelili najväčším migračným tlakom.

Ak sa pani europoslankyni podarí zmeniť postoje jej strany a SaS v budúcnosti podporí reformu azylového systému Únie s prvkami vzájomnej solidarity medzi členskými štátmi – a ak takúto reformu bude obhajovať aj doma na Slovensku – bude to naozaj veľká vec.

Otázka poslucháča Tomáša:

“Mňa by celkom zaujímalo, ako prebieha proces výberu a integrácie nových zamestnancov do Európskej komisie, či existujú nejaké kvóty národné, a prípadne ak máme nejaké dáta, koľko Slovákov kde pracuje v ktorých inštitúciách, na akých pozíciách?”

No, musím priznať, že som trochu v rozpakoch. Pretože na jednej strane sa teším, že je tu otázka, samozrejme. Ale na druhej strane sa necítim byť veľmi povolaný odpovedať na ňu. Ja sám som totiž nepracoval v Komisii, ale v Európskom parlamente. S vecami, na ktoré sa Tomáš pýta, nemám preto žiadnu priamu skúsenosť. Viem maximálne usmerniť, kde si prípadný záujemca môže nájsť presnejšie informácie.

K procesu výberu zamestnancov: ten je asi najlepšie vysvetlený na stránkach EPSO, teda úradu s výstižným názvom “Európsky úrad pre výber zamestnancov”. Adresa je epso-bodka-europa-bodka-eu, link nájdete v poznámkach k relácii.

Čo sa týka národných kvót – tie už dnes neexistujú. Existujú však podrobné štatistiky o tom, aké je zastúpenie jednotlivých národností v európskych inštitúciách. Vieme napríklad, že k prvému januáru 2019 pracovalo v Komisii spolu 433 Slovákov, čo je 1,3% z celkového počtu jej zamestnancov. Podrobnejšie štatistiky sú k dispozícii na stránkach Európskej komisie, link rovnako prikladám do poznámok.

Ďakujem vám, že ste si našli čas na dnešný podcast. Dúfam, že vás zaujal natoľko, že sa stanete jeho pravidelnými poslucháčmi a odberateľmi.

Na tomto mieste vás zvyknem pozývať, aby ste mi nahrali spätnú väzbu, odkaz alebo otázku na domácej stránke Modrej vlny, teda na adrese achor.fm-lomeno-peter-pomlčka-stach.  Tam je totiž tlačidlo odkazovača, vďaka ktorému váš hlas a váš komentár či otázka potom môže zaznieť v ďalšom dieli podcastu.

Ale dnes mám pre vás aj súťaž. Napíšte mi do komentára na fejsbukovej stránke Modrej vlny, čo sa vám páči na Bruseli ako hlavnom meste. Tým z vás, ktorých odpovede sa mi budú najviac páčiť, pošlem poštou priamo z Bruselu naozajstnú bruselskú pohľadnicu! A to sa oplatí!

Už teraz sa teším na odpovede a hádam zase zhruba o týždeň sa budeme počuť znova.

 

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Scroll to top