Nie je komisár ako komisár, časť 1.

Bruselom v týchto dňoch a týždňoch najviac hýbu dve témy: Brexit a zostavovanie novej Európskej komisie. Ja som zatiaľ pevne odhodlaný vyhýbať sa téme odchodu Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z EÚ a preto dnešné vydanie Modrej vlny celkom prirodzene a logicky venujem práve rodiacej sa Komisii.

Na začiatok si zopakujme niekoľko základných faktov. Podľa európskych zmlúv je Komisia výkonným orgánom Únie. Často sa používa okrídlená fráza, že Komisia je “strážcom zmlúv”, čím sa chce povedať, že dohliada na to, aby sa zmluvy uplatňovali, aby ich rešpektovali všetky zmluvné strany, teda členské štáty, ale aj orgány a inštitúcie EÚ. Komisia plní rozpočet a riadi programy Únie, a vykonáva koordinačné, výkonné a riadiace funkcie v súlade s európskymi zmluvami. Jednoducho, ak by Únia bola štátom (čo zatiaľ nie je), potom Komisia by bola jeho vládou.

Väčšina ľudí si myslí, že európske zmluvy garantujú každému členskému štátu právo na vlastného komisára. A táto väčšina sa mýli. Zmluva o Európskej únii hovorí toto (citujem):
„Komisia sa skladá z takého počtu členov vrátane jej predsedu a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktorý zodpovedá dvom tretinám počtu členských štátov, pokiaľ Európska rada nerozhodne jednomyseľne o zmene tohto počtu.“
V tejto chvíli má Únia ešte stále 28 členských štátov. Dve tretiny z 28 je 18.66, po zaokrúhlení 19. A keďže Spojené kráľovstvo už pred časom formálne oznámilo, že nebude nominovať nikoho, výsledný počet komisárov podľa zmlúv by bol 18 – teda o desať menej, než má Komisia dnes.

Nová Európska komisia však bude mať 27 členov. Je to preto, lebo Európska rada ešte v roku 2013 rozhodla o tom, že komisárov bude toľko, ako počet členských štátov. Splnila tým sľub, ktorý dala Írsku pred opakovaným referendom o Lisabonskej zmluve v roku 2009. Toto rozhodnutie nebolo doteraz zmenené ani zrušené, je stále platné a najmä malé členské štáty, medzi ktoré patrí aj Slovensko, sú s ním veľmi spokojné.

Predstavitelia vlád členských štátov sa už dohodli s budúcou predsedníčkou pani von der Leyen na konkrétnych portfóliách a menách a médiá v členských štátoch sú plné úvah o tom, čo kto dostal, čo to znamená a ako to nakoniec celé dopadne. Pretože mať silného komisára je pre členské štáty, politické strany, aj samotných kandidátov vecou prestíže a potvrdením vplyvu a moci.

Na rozdelenie portfólií v novej Európskej komisii sa dá pozrieť viacerými spôsobmi. Začnime hierarchiou.

Tých 27 komisárov totiž nemá tak celkom rovnaké postavenie. Predovšetkým je tu predsedníčka, ktorá má tak silné právomoci, že môže významne ovplyvňovať personálne návrhy členských štátov. Ona totiž jediná rozhoduje o štruktúre Komisie – o tom, či, koľko a akých podpredsedov bude mať, aj o tom, za čo budú jednotliví komisári zodpovední. Samozrejme, všetko musia nakoniec schváliť členské štáty aj Parlament, čiže kompromisom sa nevyhne, ale aj tak je jej pozícia veľmi silná – koniec koncov, podobne, ako pozícia ktoréhokoľvek premiéra.

Ďalším v poradí je komisár, ktorý je zároveň vysokým predstaviteľom EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Je to okrem predsedníčky jediný člen Komisie, o ktorom Rada, teda zástupcovia členských štátov, hlasuje zvlášť. Vysoký predstaviteľ je vlastne ministrom zahraničných vecí Únie a z titulu funkcie je automaticky aj podpredsedom Komisie. Dnes túto funkciu zastáva pani Frederica Mogherini z Talianska, od novembra by ju mal nahradiť Španiel, pán Josep Borell, ktorý opakovane zastával ministerské pozície vo svojej krajine a bol aj predsedom Európskeho parlamentu. Ak si dobre pamätám, hovoril som o ňom podrobnejšie v druhej epizóde Modrej vlny.

Novinkou oproti Junckerovej komisii je vytvorenie funkcie výkonného podpredsedu. Táto funkcia vznikla ako odpoveď na výsledok eurovolieb, ktorý znamenal oslabenie dvoch najväčších politických skupín, socialistov a ľudovcov, v Európskom parlamente. Novú Komisiu musí ako celok schváliť Európsky parlament nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov. No po týchto voľbách už ľudovci a socialisti nedokázali dať dokopy takúto väčšinu a museli hľadať tretieho. Našli liberálov, ktorí sa medzičasom premenovali na „Obnovme Európu“ – lenže tí svoju podporu podmienili vytvorením silnej pozície pre súčasnú komisárku pani Vestager z Dánska, ktorá išla do volieb ako kandidátka liberálov na predsedu Komisie. Tú istú požiadavku vzniesli aj socialisti, ktorí na takejto pozícii chceli vidieť pána Timmermansa z Holandska. Požiadavka na vytvorenie dvoch silných postov výkonných podpredsedov mala aj ďalší cieľ: vytvoriť na čele Komisie akýsi triumvirát, v ktorom by dvaja zástupcovia socialistov a liberálov mohli oslabovať ľudoveckú predsedníčku Komisie.

Pani von der Leyen a jej tím však práve tu ukázali, že rozumejú politickým rizikám a vedia ich neutralizovať. Najprv designovaná predsedníčka sľúbila, že v jej Komisii vytvorí pozíciu výkonného podpredsedu s posilnenými právomocami pre pani Vestager, aj pre pána Timmermansa. To presvedčilo socialistických aj liberálnych poslancov, aby jej v júli dali mandát na zostavenie Komisie. No v druhom kroku urobila budúca predsedníčka niečo nečakané: navrhla vytvorenie tretieho postu výkonného podpredsedu Komisie pre súčasného komisára pána Dombrovskisa z Lotyšska. Pán Dombrovskis patrí rovnako ako pani von der Leyen do frakcie európskych ľudovcov, čo znamená koniec snívania o triumviráte a zároveň jasný signál o tom, že nová šéfka Komisie je rozhodnutá byť naozaj šéfkou.

Takže nakoniec má každá frakcia jedného výkonného podpredsedu, čiže z tohto pohľadu remíza. Z pohľadu krajín je to bod pre Holandsko, Dánsko a Lotyšsko.

Ale rátanie bodov sa tu len začína, pretože na rade sú ďalší podpredsedovia. Zatiaľ čo odchádzajúca Junckerova komisia mala 6 podpredsedov, tá nová ich bude mať osem. Ich úlohou bude koordinovať prácu ostatných komisárov v oblastiach, ktoré dostali na starosť. Počet komisárov je totiž naozaj veľký a vytvorenie akýchsi tématických klastrov, nad ktorými majú garanciu podpredsedovia, by malo teoreticky zefektívniť a sprehľadniť prácu Komisie ako celku.

Zlé jazyky však hovoria, že post podpredsedu môže byť aj akási cena útechy pre krajinu, ktorej nominant nedostal očakávané alebo atraktívne portfólio. Predseda vlády takejto krajiny niekedy dostane na výber: buď post radového komisára, ktorý ale bude mať pod sebou generálny direktoriát, teda ľudí a rozpočet, alebo pozíciu podpredsedu, ktorý koordinuje druhých, ale musí si vystačiť so spolupracovníkmi z vlastného kabinetu.

Osobne tento pohľad považujem za zjednodušujúci a skresľujúci. Áno, platí, že ten, kto má pod sebou ľudí a rozhoduje o peniazoch, má v politike vždy silnú pozíciu. No zároveň platí aj to, že ten, kto riadi tých, ktorí majú ľudí a rozpočet, má väčší vplyv, než oni – za predpokladu, že to vie robiť.

Preto pri porovnávaní jednotlivých postov v budúcej Komisii treba zohľadniť jedno aj druhé.

Každý z troch výkonných podpredsedov a rovnako aj vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku majú pod sebou aj jedno generálne riaditeľstvo. Naopak, zvyšní štyria „obyčajní“ podpredsedovia – pani Jourová z Česka, pani Šuica z Chorvátska, pán Schinas z Grécka a náš pán Šefčovič – nič také nemajú. Z tohto hľadiska je na tom pán Šefčovič najlepšie, lebo v jeho práci podpredsedu pre vzťahy medzi inštitúciami a strategický výhľad ho má podporovať Spoločné výskumné centrum, čo je vedecký servis Komisie na úrovni generálneho riaditeľstva, z ktorého práve v týchto dňoch odchádza jeho slovenský riaditeľ, pán Šucha.

Európska komisia má 31 generálnych riaditeľstiev a k tomu ďalších 22 špecializovaných služieb a agentúr. Najviac, až 10 riaditeľstiev bude spadať do portfólia rakúskeho komisára pána Hahna, ktorý má mať na starosť rozpočet a administratívu. Po 3 generálne riaditeľstvá budú mať komisári z Francúzska, Talianska a Bulharska. Dve pripadnú Španielom, Portugalcom, Cypru, Belgicku a Litve. Ostatní „radoví“ komisári majú po jednom generálnom riaditeľstve.

Tu treba zdôrazniť, že samotný počet riaditeľstiev môže niečo naznačovať, ale sám osebe nemá zase až takú veľkú výpovednú hodnotu. Vysvetlím: najväčší počet zamestnancov majú generálne riaditeľstvá DEVCO, JRC a DGT. V tom prvom, ktoré sa venuje rozvojovej politike, pracuje 3227 ľudí – pripomínam, že EÚ je dnes najväčším globálnym poskytovateľom rozvojovej pomoci. JRC, teda Spoločné výskumné centrum, zamestnáva 2720 ľudí, predovšetkým vedeckých pracovníkov a spravuje niekoľko veľkých vedeckých pracovísk, kde robí základný aj aplikovaný výskum. A DGT sú prekladatelia a tlmočníci toto generálne riaditeľstvo zamestnáva 2189 ľudí a v mnohojazyčnej Únii je zrejmé, že prečo.

Tieto tri riaditeľstvá predstavujú spolu štvrtinu všetkých zamestnancov Európskej komisie. Ale dve z nich nepripravujú žiadne legislatívne návrhy, ani nevykonávajú žiadne európske politiky – poskytujú dôležité, ale podporné služby. Ich politická váha je menšia, než je váha niektorých iných riaditeľstiev, ktoré sa im počtom zamestnancov nemôžu zďaleka rovnať.

Pri tejto úrovni detailu môžeme úvahy o portfóliách komisárov z jednotlivých členských štátov z pohľadu ľudí a peňazí uzavrieť vlastne len niekoľkými stručnými komentármi:
– Ak ste eurokomisár, je asi lepšie mať pod sebou ľudí a rozhodovať o rozpočtoch, než nemať a nerozhodovať
– Ak ste členský štát, mali by ste sa snažiť získať takú pozíciu, ktorá znamená ľudí aj rozpočet
– Rakúsky komisár bude silnejší, než väčšina ostatných, vrátane viacerých podpredsedov
– Slovenský podpredseda Komisie na tom nie je tak zle, ako jeho kolegovia z Česka, Chorvátska a Grécka
– Počet Bulharov v Komisii pravdepodobne porastie

Ale pre istotu ešte raz zopakujem: všetky tieto komentáre berú do úvahy len jeden rozmer pridelených portfólií a úplne ignorujú poverenia, ktoré kandidáti na komisárov dostali od ich budúcej šéfky.

K týmto povereniam vo forme osobných listov sa vrátim v ďalšej epizóde Modrej vlny, pretože to je asi na dlhšie. Teraz by som rád na chvíľu upriamil pozornosť na inú otázku:
Kto z navrhnutých komisárov neprejde parlamentom?

Teda aby som vysvetlil: Európsky parlament nemá právomoc odmietať jednotlivých nominantov na komisárov. Môže len schváliť alebo neschváliť Komisiu ako celok. Je však zvykom, že kandidát, s ktorým nie sú spokojní poslanci výboru, ktorý skúma jeho kompetenciu zastávať danú pozíciu, takýto kandidát zvyčajne odstúpi a jeho krajina potom navrhne niekoho iného.

Spomedzi navrhnutých 26 kandidátov (27 je predsedníčka pani von der Leyen a 28 chýba, pretože Spojené kráľovstvo nenavrhlo nikoho) sú najlepšími kandidátmi na problémy v Parlamente štyria: pani Goulard z Francúzska, pani Plumb z Rumunska, pán Wojciechowski z Poľska a pán Trócsány z Maďarska.

Pani Goulard ešte stále rieši obvinenia z toho, že v minulom volebnom období zamestnávala ako europoslankyňa asistentov, ktorí nepracovali pre ňu v Bruseli, ale pre jej stranu doma vo Francúzsku. V reakcii na tieto obvinenia pani Goulard už pred časom promptne uhradila Európskemu parlamentu vyplatené mzdy, ale francúzska justícia prípad stále neuzavrela a to je pre niektorých poslancov problém.

Podobný problém má aj poľský nominant pán Wojciechowski. Jeho zase vyšetruje OLAF, európsky úrad na boj s podvodmi, kvôli podozreniam z nezrovnalostí v cestovných náhradách, ktoré mu Európsky parlament vyplácal ako europoslancovi v rokoch 2004-2014.

Problém pani Plumb je tiež karpatského typu – obviňujú ju, že pomáhala šéfovi svojej sociálnodemokratickej strany, medzitým odsúdenému za korupciu, pri podozrivom obchode s nehnuteľnosťami. Šéf liberálnej politickej skupiny „Obnovme Európu“, bývalý rumunský premiér a európsky komisár pán Ciološ, už verejne vyhlásil, že on bude hlasovať proti rumunskej nominantke a požiada kolegov z frakcie, aby to urobili aj oni. Naopak, socialisti v parlamente tvrdia, že pani Plumb nakoniec v tejto kauze nebola obvinená a jej vyšetrovanie bolo zastavené.

No a nakoniec je tu pán Trócsányi. Jeho problémom nie je podozrenie z korupcie, ale fakt, že stál za reformou súdnictva v Maďarsku, ktorá bola jedným z dôvodov pre vážne pochybnosti o stave právneho štátu a spravodlivosti u nášho južného suseda.

Ak by som si mal staviť, tipol by som si, že vypadnú nominanti Poľska a Maďarska. Hlavne preto, že vlády, ktoré za ich nomináciami stoja, sú pre mnohých europoslancov minimálne problémové. A navyše, podobný postoj už poslanci ukázali pri obsadzovaní parlamentných funkcií na prvej plenárnej schôdzi po voľbách. Koniec koncov, vďaka neochote zvoliť poľského kandidáta z vládnej strany PiS sa stala pani Nicholsonová predsedníčkou výboru pre zamestnanosť a sociálne veci.

Mimochodom, v súvislosti s vyjadrením pána Ciološa, že nepodporí rumunskú kandidátku na komisárku, som si uvedomil, že vlastne neviem, či slovenskí europoslanci zo strán domácej opozície podporia pána Šefčoviča z vládnej strany Smer. Minimálne niektorí z nich na neho určite majú ťažké srdce kvôli jeho prezidentskej kandidatúre, ale zatiaľ som si nevšimol žiadne jednoznačné verejné vyjadrenie k tejto téme. Nuž, počkáme a uvidíme.

Nebudeme musieť čakať dlho. Híringy, teda vypočutia nominantov na komisárov vo výboroch Európskeho parlamentu by sa mali začať už o desať dní. Podľa predbežného návrhu je na 30. september naplánované vypočutie troch komisárov, jedným z nich by mal byť aj pán Šefčovič. Tieto híringy budú potom pokračovať až do 8. októbra a hlasovanie v pléne o návrhu obsadenia Komisie ako celku sa pravdepodobne uskutoční 23. októbra. Len pripomínam, že nová Komisia by mala začať pracovať 1. novembra.

Tu by som asi moje úvahy o zostavovaní novej Európskej komisie prerušil, s tým, že v nich budem pokračovať budúci týždeň, kedy sa zameriam na pracovné úlohy, ktorými komisárov poverila ich budúca šéfka. Ale myslím, že už z toho, čo som hovoril dnes, je zrejmé, že Komisia sa po týchto voľbách opäť o kus viac podobá na vládu. Optimista v tom môže vidieť ďalší krok k európskej federácii. Verím, že medzi takýchto optimistov patria aj poslucháči Modrej vlny.

Ďakujem vám, že ste si našli čas na dnešný podcast. Dúfam, že vás zaujal a že sa stanete jeho pravidelnými odberateľmi.

Ak by ste chceli aktívne vstúpiť do tvorby Modrej vlny, pozývam vás na domácu stránku Modrej vlny, ktorú nájdete na adrese achor.fm-lomeno-peter-pomlčka-stach. Tam nájdete tlačidlo, ktoré vám umožní nahrať vašu otázku, odkaz či pripomienku. Váš hlas a váš komentár či otázka potom môže zaznieť v ďalšom dieli podcastu.

Rovnako môžete komentovať jednotlivé časti aj na facebookovej stránke Modrá vlna. S odstupom niekoľkých dní na nej nájdete aj kompletné texty jednotlivých častí.

Aj dnes sa rozlúčim malou prosbou: ak vás Modrá vlna zaujala a počúvate ju na niektorej z platforiem, ktoré umožňujú poslucháčom, aby napísali krátku recenziu, tak, ako to je napríklad na aplikácii Apple Podcast alebo iTunes, chcem vás poprosiť o takúto malú spätnú väzbu.
Vopred ďakujem a teším sa zase o týždeň!

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Scroll to top