Tajná voľba, právny štát a reformy

Aj tentokrát sa môžete tešiť na tri bloky, v ktorých sa budem venovať trom zaujímavým témam. V prvom bloku sa ešte raz vrátim k voľbe predsedníčky Európskej komisie, ktorá prebehla v Európskom parlamente v utorok a budem nahlas rozmýšľať, aký je mandát Ursuly von der Leyen na najbližších päť rokov, čiže inými slovami – komu a čím sa zaviazala a čo s tým teraz.

V druhom bloku sa budem venovať téme právneho štátu. Bola to táto téma, ktorá holandského socialistu pána Timmermansa pripravila o šancu postaviť sa na čelo Európskej komisie – no a napriek tomu dosluhujúca Komisia predstavila práve teraz návrh novej série opatrení na posilnenie právneho štátu v Únii – pravdepodobne pripravený práve pánom Timmermansom. A aby to nebolo málo, v prvých rozhovoroch po svojom zvolení aj sa k tejto téme vyjadrila budúca šéfka Komisie.

Nuž a posledný blok bude patriť otázke poslucháča. Áno, stránka anchor.fm lomeno peter pomlčka stach umožňuje vám poslucháčom nahrať otázku alebo odkaz pre Modrú vlnu. A ja som veľmi rád, že vďaka tomu získava táto show aj prvok interaktivity a z môjho monológu sa stáva dialóg. Tá dnešná otázka sa týka reformy európskych inštitúcií.

Takže ešte raz – vitajte pri počúvaní Modrej vlny!

Voľba predsedníčky Európskej komisie

Najprv krátko zopakujem počty. Na zvolenie potrebovala pani von der Leyen nakoniec 374 hlasov. Ak by za ňu hlasovali všetci ľudovci, socialisti a liberáli, teda poslanci zo skupiny Obnovme Európu, mohla dostať až 444 hlasov. Lenže nakoniec bola zvolená 383 hlasmi.

Jednoduchá matematika by naznačovala, že ju nepodporilo 61 europoslancov z „jej“ trojkoalície. Lenže matematika tajného hlasovania je všetko, len nie jednoduchá. Po voľbe sa totiž prihlásil poľský premiér Morawiecki a maďarský premiér Orbán s tým, že poslanci z ich strán, teda poľskej Práva a spravodlivosti a maďarského Fideszu, tiež podporili svojimi hlasmi Ursulu von der Leyen.

Socialisti z Francúzska, Nemecka, Rakúska, Holandska, Belgicka a Grécka už pred voľbou deklarovali, že pani von der Leyen svoje hlasy nedajú. To je 61 mínus 47, čiže 14. V tomto čísle sú už zahrnutí aj poslanci maďarského Fideszu – lenže ak hovorí pravdu aj poľský premiér, za novú šéfku Komisie hlasovali aj poľskí poslanci z vládnej strany, ktorí do európskej trojkoalície nepatria. Ak by zahlasovali všetci, bolo by to ďalších 28 hlasov. A v médiách sa objavila aj informácia, že za nemeckú kandidátku hlasovali aj niektorí nezaradení poslanci z talianskeho hnutia Piatich hviezd – a to by mohlo znamenať, že viac než 42 poslancov Európskej ľudovej strany, čo je zhruba štvrtina celého poslaneckého klubu, nebolo spokojných s tým, ako ich kandidáta Manfreda Webera nečakane nahradila Ursula von der Leyen. Možno aj preto, že jej meno navrhol francúzsky prezident Macron, šéf strany, ktorá je politickým konkurentom ľudovcov na pôde europarlamentu.

Hlasovanie bolo tajné, takže presné počty sa nikdy nedozvieme. Jediné, čo vieme s istotou, je výsledný počet hlasov za aj proti. A tak môžeme aj porovnávať: odchádzajúci predseda Komisie Jean-Claude Juncker bol pred piatimi rokmi zvolený 422 hlasmi, pričom ľudovci a socialisti, ktorí sa vtedy na jeho podpore dohodli, mali spolu len 412 hlasov. Áno, ten Juncker, ktorého konšpiratívne weby označovali donedávna za „nevoleného byrokrata“.

Prvý rozhovor budúcej Junckerovej nástupkyne pre veľké európske denníky by mohol naznačovať, že Ursula von der Leyen berie tvrdenia o podpore zo strany Fideszu a poľského PiS-u vážne. Vysvetľuje, že už nie je za federalizmus, ale za „jednotu v rôznosti“, ktorá sa od federalizmu líši – a tento svoj mentálny posun, ktorý mňa osobne rozosmutňuje, nazýva „zrelším a realistickejším“.

Slová pochopenia mala pani von der Leyen aj pre Taliansko, ktoré sa vyhráža porušením európskych pravidiel o nadmerných rozpočtových výdavkoch. Pravidlá vraj síce treba dodržiavať, ale zároveň tieto pravidlá sú podľa nej dosť flexibilné.

Tieto odpovede môžeme chápať ako snahu o minimalizovanie trecích plôch ešte skôr, než prídu na stôl prvé problémové témy, alebo ako snahu zapáčiť sa každému. Ak je to to prvé, môže sa Európa počas najbližších piatich rokov veľmi zmeniť, a to k lepšiemu. Ak to druhé, Komisia sa za jej vlády zmení na slabý nástroj presadzovania spoločného európskeho záujmu, ktorý nedokáže odolávať tlaku členských štátov, ani presadiť svoje návrhy v Parlamente.

Právny štát

Jednou z fascinujúcich stránok politiky, tej európskej rovnako, ako tej našej slovenskej, je snaha politikov, teda tých lepších, o takú pozíciu, ktorá by im umožnila uspokojiť niekedy aj protichodné očakávania rôznych cieľových skupín – a tými nie sú vždy len voliči, ale napríklad aj koaliční partneri, opozícia, zamestnávatelia, zamestnanci a podobne.

Vezmime si láskavý tón, akým sa pani von der Leyen, budúca šéfka Európskej komisie cez európske médiá nepriamo prihovorila maďarskému Fideszu a poľskému PiSu. Návrh, aby krajina, ktorá zámerne oslabuje právny štát, prišla o podporu z európskych rozpočtov, v rozhovore označila za krajné opatrenie a namiesto toho vyzdvihla dialóg. V snahe o ústretový a zmierlivý tón išla dokonca ešte ďalej, keď na otázku týkajúcu sa konkrétne situácie v Maďarsku a Poľsku odpovedala, že síce cieľom má byť právny štát, ale pri problémoch je podľa nej treba viesť dialóg, lebo veď nikto nie je dokonalý.

Pritom tá istá pani von der Leyen len deň predtým vo svojom vystúpení pred poslancami Európskeho parlamentu hovorila, že keď ide o právny štát, nie je možný žiadny kompromis. A tiež, že podporuje nový „Celoeurópsky mechanizmus právneho štátu“, ktorý pripravuje Komisia. Jej vlastnými slovami:

 „The Rule of Law is our best tool to defend these freedoms and to protect the most vulnerable in our Union. This is why there can be no compromise when it comes to respecting the Rule of Law. There never will be. I will ensure that we use our full and comprehensive toolbox at European level. In addition, I fully support an EU-wide Rule of Law Mechanism. To be clear: the new instrument is not an alternative to the existing instruments, but an additional one.“

 Ako je možné zladiť tieto dve na pohľad dosť odlišné posolstvá adresované dvom rôznym skupinám poslucháčov? Odpovedať na túto otázku nie je možné bez toho, aby sme si pripomenuli základné parametre sporu o právny štát, ktorý vedú krajiny takzvaného „jadra“ EÚ s Maďarskom, Poľskom a v menšej miere aj s Rumunskom a Bulharskom.

Právny štát je zakotvený v zmluvách ako jedna zo základných hodnôt Európskej únie. Reformy súdnej moci v Poľsku aj Maďarsku dlhodobo vyvolávajú obavy, že tieto dva členské štáty sa snažia oslabiť systém mocenských protiváh v prospech strán, ktoré v nich momentálne vládnu. Európska komisia má síce k dispozícii viacero nástrojov na vymáhanie dodržiavania platných zmlúv, prípady Poľska a Maďarska však ukázali, že zatiaľ čo niektoré sú príliš slabé, hrozba odňatia hlasovacích práv v Rade EÚ bola zatiaľ vnímaná ako príliš silná aj ďalšími členskými štátmi – a preto je v praxi nepresaditeľná.

V snahe nájsť nový, efektívnejší nástroj na podporu princípov právneho štátu prišla preto ešte minulý rok Komisia s nápadom, že štáty, ktoré tieto princípy nebudú dodržiavať, prídu o významnú časť investícií z rozpočtu Únie. To nadchlo členské štáty Západnej Európy, ktoré do rozpočtu prispievajú viac, než z neho dostávajú a už nejaký čas majú podozrenie, že oslabenie právneho štátu okrem iného posilňuje korupciu, takže ich peniaze sú cez predražené verejné zákazky prelievané na účty oligarchov spriaznených s miestnymi vládami. No návrh zároveň celkom logicky vyvolal veľký odpor v takzvaných nových členských štátoch Strednej a Východnej Európy, kde k tejto korupcii dochádza, keďže európske príspevky na rozvoj infraštruktúry tu tvoria významnú časť verejných investícií.

Lenže aj tento nápad zatiaľ zostal len nápadom, pretože nie je jasné, pod aký druh rozhodovania by takéto opatrenie spadalo. Právnici Komisie aj Rady ministrov EÚ tu riešia tvrdý oriešok: ak by rozhodnutie bolo prijímané riadnym legislatívnym postupom, stačila by na jeho prijatie kvalifikovaná väčšina hlasov v Rade a jednoduchá väčšina v Parlamente. V praxi by teda existovala šanca, že sa takáto väčšina nájde. Lenže rozhodnutie o pozastavení čerpania štrukturálnych fondov EÚ je zároveň zásahom do únijného rozpočtu.

A to je problém,  pretože sedemročný rozpočtový rámec Únie musia členské štáty schváliť jednohlasne na úrovni Európskej rady. A je jasné, je zrejmé, že minimálne ten štát, ktorého by sa navrhovaná sankcia týkala, by za ňu nehlasoval. Takže ak by platilo, že sankcia, ktorá de facto mení už prijatý rozpočet, musí byť schválená rovnakým legislatívnym postupom, ako samotný rozpočet, znamenalo by to, že žiadna takáto sankcia nebude nikdy prijatá.

Po tomto zhrnutí sa vráťme k vyjadreniam pani budúcej šéfky Komisie. Ústretový až láskavý tón, ktorým Maďarsku, Poľsku a ďalším podobným viťúzom hovorí o potrebe dialógu a o tom, ako nikto nie je bez chyby, je treba chápať nielen ako prejav vďačnosti za hlasy v Parlamente. Môžeme ho zároveň chápať aj ako dôkaz bleskurýchleho zorientovania sa pani von der Leyen v spore o dodržiavanie zásad právneho štátu na európskej úrovni. Pochopila, že existujúce nástroje, ktoré má Komisia k dispozícii, sú buď málo účinné, alebo ťažko použiteľné. Rozhodla sa preto, že nemá zmysel šermovať prázdnymi vyhrážkami, ktorými by hneď od začiatku zadefinovala svoje vzťahy s maďarskou a poľskou vládou.

Z jej príhovoru na pôde pléna Európskeho parlamentu je však tiež zrejmé, že pozná najnovší návrh Komisie, ktorá pod vedením pána Timmermansa vymyslela celkom nový nástroj, a že ho podporuje. To vôbec nie je málo na niekoho, kto ešte pred dvomi týždňami netušil, že bude stáť na čele administratívy celej Únie.

Tento nový nástroj by mal byť účinnejší a menej kontroverzný, pretože iniciatívu Komisie nahrádza povinným hodnotením stavu právneho štátu, ktoré by sa malo vykonávať každý rok vo všetkých členských štátoch Únie. Podobný mechanizmus sa už používa pri posudzovaní ekonomík jednotlivých členských štátov. Tým, že takzvaný „cyklus preskúmania právneho štátu“ by sa mal vzťahovať na všetkých, a nielen na niektorých, získajú zistenia punc väčšej objektivity a to by mohlo pomôcť pri hľadaní politickej podpory pre prípadné sankcie voči najväčším hriešnikom v Rade EÚ. Sťažnosti na svojvoľné konanie Komisie a obvinenia, že sa neférovo zameriava len na niektoré členské štáty, boli totiž doteraz asi najsilnejšou obranou Maďarska, Poľska a ďalších nielen v Bruseli, ale aj pred domácim publikom.

Otázka poslucháča:

Viacerí európski politici, najmä Emmanuel Macron, hovoria o potrebe reformovať inštitúcie EÚ. Podarí sa podľa Vás táto reforma v tomto volebnom období a ako by podľa Vás mohla realisticky vyzerať -a ako by možno mala vyzerať?

Je to veľmi zaujímavá otázka. Nie tým, že by téma reforiem európskych inštitúcií bola niečím nová – naopak, možno práve tým, že je to téma, ktorá je v Európskej únii prítomná snáď už od založenia Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ. No a z tejto dlhodobej perspektívy sa zdá, že každá inštitucionálna reforma Únie znamenala viac spolupráce, viac integrácie ruka v ruke s ďalším posilňovaním zdieľanej suverenity formou odovzdávania kompetencií členských štátov európskym inštitúciám.

Iniciatívne návrhy francúzskeho prezidenta pána Macrona v tomto nie sú žiadnou výnimkou. Jeho prejav na parížskej Sorbone navrhoval reformu šiestich oblastí: obrany a bezpečnosti, azylu a migrácie, partnerstva s Afrikou a Stredozemím, udržateľného rozvoja, digitálnej a inovatívnej ekonomiky a eurozóny.

O tom, čo sa v týchto šiestich okruhoch tému udialo za posledné dva roky, by sa dalo hovoriť dlho a podrobne. Otázka, ktorú položil poslucháč, je však nasmerovaná do budúcnosti. A hoci nie som žiaden jasnovidec, zdá sa mi, že práve z pohľadu budúcnosti európskych reforiem, alebo teda zásadnejších zmien európskeho politického smerovania, má zmysel pozrieť sa na prieniky medzi sorbonským prejavom pána prezidenta Macrona spred dvoch rokov a vystúpením pani von der Leyen, budúcej predsedníčky Európskej komisie, pred poslancami Európskeho parlamentu.

Prvá významná zhoda je v oblasti klimatickej politiky. Obaja, Macron aj von der Leyen, hovoria o ekologickej zmene, uhlíkovej dani, čistej doprave, pričom budúca šéfka Komisie si kladie aj konkrétny cieľ – klimaticky neutrálnu Európu v roku 2050.

Dobudovanie eurozóny je ďalšou prioritou, na ktorej je zrejmá zhoda v oboch prejavoch. Von der Leyen hovorí o únii kapitálových trhov, Macron o rozpočte eurozóny a spoločných investíciách, ale cieľ je rovnaký. Aj digitálna daň, ktorá v minulom volebnom období narazila na odpor niektorých členských štátov, je stále v hre.

Aj v sociálnej oblasti vidieť veľkú mieru zhody: európsku minimálnu mzdu nájdeme rovnako v prejave Ursuly von der Leyen, ako v liste Emanuela Macrona občanom EÚ, ktorý zverejnil týždeň pred májovými eurovoľbami. Odlišné akcenty nevyvolávajú dojem rôznosti názorov, práve naopak: podčiarkujú to, že posilnenie Európskeho pilieru sociálnych práv, s ktorým prišla ešte Junckerova Komisia, bude zásadnou témou európskej politiky aj v najbližších piatich rokoch.

No a nemali by sme zabudnúť na tému migrácie a azylu. V oficiálnom prejave sa pani von der Leyen prihlásila k požiadavkám pána Macrona na viac solidarity medzi členskými štátmi pri riešení migrácie a udeľovaní azylu. No zároveň v následnom rozhovore pre európske médiá už zdôraznila aj potrebu počúvať argumenty tých členských štátov, ktoré takúto solidaritu odmietajú. V tejto súvislosti pripomenula konkrétny príklad Poľska, ktoré síce odmieta prijať žiadateľov o azyl z Blízkeho Východu a Afriky, ale zároveň poskytlo nový domov státisícom Ukrajincov utekajúcich pred vojnou s Ruskom a chudobou.

Aby som to zhrnul: Európa potrebuje reformy. Ale nie také, ktoré by oslabili jej akcieschopnosť a po akých volá napríklad náš Richard Sulík. Naopak, potrebujeme reformy, ktoré posilnia našu spoločnú, zdieľanú európsku suverenitu, bezpečnosť a prosperitu. A pri počúvaní novej šéfky Európskej komisie sa zdá, že francúzsky prezident získal pre svoje návrhy dôležitého inštitučného spojenca.

A to už je na dnes všetko, ďakujem vám za záujem a priazeň a ak sa vám relácia páčila, odporučte Modrú vlnu aj priateľom a známym! Nájdete ju už na ôsmich platformách vrátane Apple podcast, Google podcast a Spotify. Zoznam všetkých platforiem je uvedený na domovskom serveri Modrej vlny, ktorým je stránka anchor.fm lomeno peter pomlčka stach.

Zároveň tu môžete nahrať aj váš odkaz, komentár alebo otázku, na ktoré potom môžem reagovať v nasledujúcej relácii.

Do počutia o týždeň!

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Scroll to top